Albánsko alebo Biela krajina

Albánsko alebo Biela krajina

Albánsko je pre nás relatívne neznámou krajinou. Ale ide o zaujímavý cieľ našich potencionálnych budúcich cestovateľských plánov. Preto si ju spoločne predstavíme bližšie.

Ako nadpis napovedá, pozrieme sa bližšie na štát ležiaci na juhovýchode Európy na pobreží Jadranského a Iónskeho mora. Názov krajiny ako biela krajina má antický pôvod a vznikol ako kontrast k susednej Čiernej Hore. Dnes žijú v Albánsku necelé tri milióny obyvateľov a po dlhých rokoch zmietania sa v politickej nestabilite a neistote sa pomaly z Albánska stáva zaujímavá dovolenková destinácia.

Albánsko má krásnu prírodu a bohatú faunu. Táto krajina má prívlastok krajina orlov, štátnym znakom a národným symbolom Albáncov je orol skalný. Nájdeme ho na štátnej vlajke, ktorá pozostáva z červeného pozadia, na ktorom je v strede vyobrazený čierny dvojhlavý orol. Červená farba vzdáva hold padlým bojovníkom. Dvojhlavý orol symbolizuje náboženské rozdelenie Albáncov na katolíkov a pravoslávnych. Jeho "otvorené" krídla poukazujú na odmietanie Albáncov podrobiť sa zahraničnému dobytiu. Vďaka svojej farbe a symbolom si vlajku hrdých Albáncov ľahko zapamätáte. Predsa len, je celkom výnimočná.

Albánci sú veľmi srdeční a pohostinný národ. Hrdosť na svoju kultúru pretavili do tanca a piesní, ktoré často hovoria o ťažkom živote, ktorému ale nechýba úsmev. Zaujímavosťou je, že medzi obyvateľmi horského vidieka sa zachovala neslávne známa tradícia – krvná pomsta. Zjednodušene povedané, ak preleješ krv druhého, čakaj rovnakú odplatu.

V Albánsku nájdeme jedno z najhlbších jazier v Európe, Ohridské jazero. Nachádza sa na hranici s Macedónskom a dosahuje maximálnu hĺbku 288 metrov. Zároveň je aj jedno z najstarších jazier na svete s vekom okolo 5 miliónov rokov. To je aj vysvetlením pre jeho unikátny ekosystém – žije tu okolo 200 endemických druhov (teda takých, ktoré nežijú nikde inde na svete).

Po celej krajine sú vybudované betónové bunkre, ktorých je dokopy viac ako 170- tisíc. Vznikli v 60. – 80. rokoch a nájdeme ich v horách, na uliciach a aj na plážach. Väčšina je opustená, ale nájdu sa aj také, ktoré slúžia ako zážitkové ubytovanie, prípadne si v nich môžete vychutnať šálku kávy v kaviarni.

Hlavným mestom je Tirana a žije tu okolo 600 – tisíc obyvateľov. Centrum mesta predstavuje Skanderbegovo námestie pomenované po albánskom národnom hrdinovi, ktorý povstal proti Osmanskej ríši. Ďalej tu nájdete napríklad mešitu Etham Bey z 18. storočia. Albánsko je totiž moslimskou krajinou, ale veľmi tolerantnou moslimskou krajinou. Na uliciach stretnete dievčatá v minisukniach a v miestnych podnikoch čapujú miestne albánske pivo.

Symbolom mesta je Národné historické múzeum a jeho priečelie zdobí masívna mozaika plná zaujímavých výjavov. Je naozaj fotogenická a zachytáva Albáncov v historických epochách v boji. A ak by ste túžili po dobrej kávičke, tak sa vám oplatí vydať sa na pešiu ulicu Murata Toptaniho, kde nájdete pokoj pod korunami stromov a máte na výber niektorú z početných kaviarní.

Presúvame sa do mesta Durres. Je to historicky najstaršie albánske mesto a tiež významný prístav krajiny. Nachádza sa asi 30 km od letiska v Tirane, po ktorej obsadzuje druhé miesto čo sa týka veľkosti. Tiež je to najväčšie albánske prímorské letovisko. Nájdete tu priezračne čisté more s pozvoľným vstupom, ktorý ocenia aj najmenší dovolenkári.

Čo sa týka samotného mesta, nájdete tu napríklad najväčší starorímsky amfiteáter Balkánu z 2. storočia nášho letopočtu. Keď mesto postihlo zemetrasenie v roku 1926, tak amfiteáter bol jeden z mála, ktorý ho prežil vo veľmi dobrom stave.

Za návštevu stojí aj prírodný zázrak, ktorý sa nachádza na juhu Albánska asi 18 km od mesta Saranda. Volá sa Morské oko a ide o jazero so sladkovodným prameňom. V jeho strede vyviera podzemný prameň s tmavomodrou farbou, ktorú obklopuje svetlá tyrkysová voda po okrajoch a teda pripomína zrenicu a dúhovku ľudského oka. 

Napokon sa pozrieme do Butrintu – archeologického raja zapísaného na zozname UNESCO. Ostávame pritom na juhu, konkrétne asi 20 km od mesta Saranda. Uvidíte tu napríklad antické divadlo, baptistérium, fontánu s nymfami či zvyšky kresťanskej baziliky. Zaujímavosťou je, že z mesta je doteraz odkrytých len asi 15%, zvyšná časť mesta leží stále pod zemou.

Pre potešenie chuťových pohárikov je Albánsko dobrým miestom. Skvelé jedlo patrí medzi najväčšie lákadlá Albánska. Predstavuje zmes tureckej, talianskej a gréckej inšpirácie. Vyskúšajte napríklad Petullu. Vyprážané cesto pripomínajúce šišky poteší milovníkov sladkého aj slaného. Plní sa napríklad džemom, syrom feta, jogurtom, medom alebo kečupom. Zapiť túto dobrotu môžete kávou, ktorá je pre Albáncov súčasťou ich kultúrnej identity. Ponúknu vám dva druhy - talianske espresso alebo tureckú kávu, hustý, silný nápoj pripravený varením vody, cukru a jemne mletej kávy v medenom hrnci.

Ako som spomínala vyššie, Albánsko je zatiaľ relatívne málo navštevované turistami. Ale ak sa vám už zunovali ostatné klasiky slovenskej letnej dovolenky a hľadáte niečo nové, nech vám je tento článok dobrou inšpiráciou.

Lenka

 

Snívate o podobnej dovolenke? Radi Vám poradíme.

Späť na blogy Kontaktujte nás
Cookies

Táto stránka uchováva cookies, ktoré sú využívané na poskytovanie služieb, analytické účely a prispôsobenie reklám.
Pre riadnu funkčnosť stránky sú nevyhnutné technické cookies, ktoré sú vždy aktívne, ostatné môžete odmietnuť.

Prijať všetky Odmietnuť Viac info